3. Veľkonočná nedeľa - 30.04.2017
Dvaja Ježišovi učeníci, ktorí boli na sviatky v Jeruzaleme, sa sklamaní vracajú domov, do Emauzy. Cestou sa zhovárali o všetkom, čo sa s Ježišom udialo v Jeruzaleme. Rozprávaním si krátili dvoj až troj hodinovú cestu. Ponorení do rozhovoru ani nezbadali, že vedľa nich kráča neznámy človek. Počúval ich hodnú chvíľu, a po nejakom čase sa ich opýtal: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Pokladali ho za cudzinca, ktorý nevie, čo sa v tieto dni odohralo v Jeruzaleme, preto mu po poriadku vyrozprávali o udalostiach, ktoré sa stali. On sa tváril, že nevie o ničom, zaujímal sa tým viac o tieto veci, aby ich nechal vyrozprávať sa. A keď už nemali čo povedať, ujal sa slova cudzinec. Hoci sa zdalo, že je neznalý pomerov, ukázal sa ako ten, ktorý ich vedel lepšie vysvetliť a poukázať na to, prečo sa to stalo.
Najprv ich pokarhal slovami: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci.“ A potom im z Písma pripomínal slová, čo hovorili Mojžiš a Proroci o Mesiášovi, o jeho utrpení. Preto to inak ani nemohli byť. Aj napriek tomu, že to už mali vysvetlené, nespoznali v cudzincovi Mesiáša. Bol potrebný ešte rukolapnejší dôkaz. Pozvali ho do domu, lebo už bol večer. A keď s nimi sedel pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Až v tejto chvíli im Ježiš dovolil spoznať ho. Preto sa im otvorili oči. Naplnila ich radosť, lebo vzápätí si uvedomili, že im pri vysvetľovaní Písem horelo srdce. A tak s takýmto horiacim srdcom a radosťou sa ešte v tú chvíľu vydali na cestu do Jeruzalema, aby oznámili apoštolom, že Ježiš žije a čo s ním zažili na ceste do Emauz a pri stolovaní.
„Či nám nehorelo srdce?“