„A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ (Lk 20, 38)
Evanjelium dnešnej nedele nám hovorí o vzkriesení a živote po smrti. Táto téma sa určite dotýka každého človeka. Či sa už zaujímame alebo nezaujímame o to, čo bude po smrti, táto skutočnosť v našom živote príde, že zomrieme, a potom príde súd.
Ako vidíme z evanjelia, nie všetci boli presvedčení o vzkriesení. Napríklad, skupina saducejov. Boli to zbožní Židia, ktorí ale uznávali iba päť Mojžišových kníh a keď sa v nich nič nepíše o vzkriesení, neverili. Zaujímavé, že Boh toto tajomstvo neoznámil ľuďom hneď na počiatku. Postupoval ako pedagóg. Presne tak ako učiteľ v škole. Vieme si predstaviť, že prvák na základnej škole by sa učil chémiu? Musí začať písmenami, číslicami a až keď toto dostatočne pozná, môžu prísť aj ďalšie predmety.
Aj Boh takto konal. Najskôr ľuďom vyrozprával jednoduché pravdy. Hovoril o sebe ako o Stvoriteľovi, Pánovi, Otcovi, Sudcovi a až potom rozpráva o Trojici, Eucharistii, či o vzkriesení mŕtvych. Pekne to vidieť v spisoch Starého zákona. Až tie posledné knihy pojednávajú o vzkriesení. Svedectvom je aj dnešné prvé čítanie z Druhej knihy Machabejcov. V ňom je opísaná mučenícka smrť matky a jej siedmich synov, ktorí odmietali jesť bravčové mäso, lebo u Židov bolo zakázané. Nepodarilo sa ich odviesť od viery, neodpadli, ale radšej volili smrť. Ale pred smrťou sa navzájom utešujú nádejou na vzkriesenie, nádejou na večný život. Saduceji tieto knihy nepoznali, preto si zo vzkriesenia robili posmech a chceli na posmech priviesť aj Ježiša.
Ježiš im ale trpezlivo vysvetľuje, že vo večnosti sa ľudia nebudú ani ženiť, ani vydávať. Život po smrti nebude taký, ako je pozemský život. Medzi týmito životmi je taký veľký rozdiel, ako je napríklad medzi malinkým zrnkom pšenice a najväčším mestom sveta. Vo večnosti nebudú už panovať také problémy, ako v tomto živote. Ba čo viac, vytiahol zbrane, ktoré používali samotní saduceji. A vyčítal im, že dobre nepoznajú ani päť Mojžišových kníh, lebo aj tam sú náznaky zmŕtvychvstania. V stati o horiacom kríku Boh jasne hovorí, že je Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba. Boh nemôže byť Bohom mŕtvych, ale živých. Teda tí, ktorí zomreli, žijú. Preto musí byť zmŕtvychvstanie.
Ja som Vzkriesenie a Život, hovorí Ježiš Marte, Lazárovej sestre. Vo vyznaní viery sa modlíme: Verím vo vzkriesenie tela a život večný. Preto si aj my tieto pravdy pripomínajme, žime tak, aby sme raz boli vzkriesení k životu večnému, to jest, zaujali príbytky v dome Nebeského Otca, ktoré nám tam Ježiš pripravil. Nech je tak.