„Mládenec, hovorím ti vstaň!“
Ježiš so svojimi učeníkmi prechádzal mestami a dedinami, aby každému, s kým sa stretne ohlásil Božie kráľovstvo a aby slúžil, lebo on „kade chodil, dobre robil“, a uzdravoval každú chorobu a každý neduh. Toto konanie dobra je znakom príchodu Božieho kráľovstva a potvrdením, že Ježiš je prisľúbený Mesiáš.
Keď Ján Krstiteľ poslal k Ježišovi svojich učeníkov opýtať sa ho: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“, odpovedal im: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavení je, kto sa na mne nepohorší.“ ( Mt 11,4-6)
Jedno z takýchto znamení na potvrdenie Ježišovho poslania sa udialo pri meste Naim. Keď Ježiš so svojimi učeníkmi prichádzal k mestu, z mesta vychádzal pohrebný sprievod, aby pochovali mŕtveho mládenca, jediného syna svojej matky. Ježišovi prišli ľúto matky, a preto konal. Využil i túto situáciu, aby vykonal dobro. Preto jej povedal: „Neplač!“ A keď sa dotkol már, nosiči porozumeli tomuto gestu, preto zastali, a mŕtvemu rozkázal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ A mŕtvy poslúchol. Posadil sa a začal hovoriť.
Ježiš teda svojím slovom vzkriesil mládenca. Podobne to bolo i pri vzkriesení Lazára, keď mu rozkázal: „Lazár, poď von!“ a on poslúchol. Vyšiel z hrobu živý, hoci už štyri dni bol pochovaný. I Jairovej dcére prikazuje: „Dievča, hovorím ti vstaň!“ A ona vstáva, a odovzdáva ho jej matke.
Ježišovo slovo má moc. On sám je Večné SLOVO. A tým istým Slovom uzdravoval chorých, vyháňal zlých duchov, konal divy v prírode.
Boh aj nám dal skrze Božie Slovo moc. Ak sa ním napĺňame, ak ním operujeme, ak mu veríme a často ho používame, môžeme s touto mocou pomáhať sebe i druhým a to preto, lebo sme milované Božie, kráľovské deti.
Nech aj z našich slov a postojov vidno, že čítame a poznáme Božie Slovo, a že používame jeho moc, ktorá zachraňuje a uzdravuje, ktorá dáva Ducha Svätého, zobúdza vieru, obracia. Nechajme sa touto mocou prenikať a premieňať.