História

Najstaršia pisomna zmienka o kostole je v kanonickej vizitacii z r. 1700, kde sa spomina, že už v roku 1630 existoval v Lesnici kostol sv. Doroty. Dodnes sa na ranobarokovom bočnom oltari sučasneho kostola sv. Michala nachadza jej socha. Isty čas od roku 1749 bola Nižna Ščavnica filialkou Lesnickej farnosti. V tom čase sa začal stavať terajši kostol sv. Michala archanjela.

Farnici z poľskej strany prichadzajuci na nedeľnu svatu omšu museli z Pienin so sebou priniesť po kameni na stavbu. Legenda hovori, že čo sa za deň postavilo, na druhy deň našli rozvalene. Preto museli kostol premiestniť na druhu stranu potočika. Z toho obdobia sa zachovala aj ina legenda, ktora hovori, že tehotna žena z Nižnej Ščavnice dostala ťažke porodne bolesti. Hrozilo, že zomrie spolu so svojim dieťaťom.

Niekto poradil jej pribuznym, aby sa za ľahky a rychly priebeh porodu vybrali do Lesnice prosiť a zapaliť sviece pred sochou sv. Doroty. Tak aj urobili a matka s dieťaťom prežili v zdravi. Odvtedy sa tato socha medzi ľuďmi považuje za milostivu. Po požiari r. 1792 boli dostavane bočne oporne piliere z vonkajšej strany, nadstavena zvonica, urobenavalena klenba a upravena fasada. Je to jednoloďova stavba s polygonalne zakončenym presbyteriom s križovou klenbou. Hlavny neskorobarokovy oltar s drevenou stĺpovou architekturou ma v centralnej časti obraz sv. Micha la archanjela z polovice 18 stor. Po jeho stranach su umiestnene drevene sochy svatych Petra, Pavla, Anny a Joachima. Na vrchole oltara je relief Najsvatejšej Trojice, na bočnych dverach veducich za oltar, su plastiky sv. Rochusa a sv. Šebastiana.

Kazateľnica pochadza z polovice 18. stor. V spodnej časti su štyria evanjelisti, na baldachyne sa zdola nachadza vyobrazenie Ducha Svateho ako holubice a na vrchnej časti je Jan Krstiteľ. Vzacna je renesančna kamenna krstiteľnica zo 16. storočia. Na ľavej strane je bočny oltar sv. Doroty. Spodna časť je ranobarokova, v centralnej časti je socha sv. Doroty a po stranach su umiestneni sv. Juraj a sv.Katarina Alexandrijska. Nadstavec je z neskoršieho obdobia s anjelmi a sochou sv. biskupa (Vojtech?) a vo vrchole zmŕtvychvstaly Kristus. Pravy bočny oltar je barokovy (koniec 17. stor.) zasvateny Panne Marii v štyle čiernych madon. Jeho zvlaštnosťou je, že sa v oktobri na mesiac ruženca zakryval obrazom Ružencovej Panny Marie, ktory teraz visi nad vchodom do sakristie. Po stranach tohto oltara sa nachadzaju sochy sv. Štefana – uhorskeho kraľa a jeho syna sv. Imricha. V strede vrchnej časti je obraz sv. Barbory a po stranach sochy sv. Cyrila a Metoda.

Na vrchole je Michal archanjel. Vo zvonici je zvon Sv. Urban z roku 1765 – dar cisa - ra Jozef II. zo zrušeneho Červeneho Klaštora. V obdobi prvej svetovej vojny vlada rekvirovala zvony na vyrobu diel. V Lesnici ostal prave tento povodny zvon pravdepodobne z ucty k majestatu cisa ra ako jeho darcu. Ľudia veria v moc lesnickych zvonov, že dokažu odohnať burky. Tuto moc maju vraj až dovtedy, kym nezazvonia samovrahovi. Potvrdzuju to aj v Szczaw nici, lebo keď pred burkou počuju zvony z Lesnice, vedia, že burka Lesnicu obide ku susedom..V roku 1948 vymaľoval interier kostola akademicky maliar Ladislav Berecz.

V obci stoja v sučasnosti tri kaplnky. Prve dve su staršie – spominaju sa už v kanonickej vizitacii z roku 1801. Kaplnka pri dome 27 je zasvatena Panne Marii ustavičnej pomoci a druha v ulici Jano - vi Nepomuckemu. Tretia – kaplnka Sv. Križa – pri dome č. 149 oproti škole pochadza z prvej polovice 19. storočia. V aprili 1990 sa uskutočnila prva novodoba odpustova puť lesnickych farnikov na odpust sv. Vojtecha do Ščavnice, kde mohli Lesničania na zvlaštne povolenie prekročiť štatnu hranicu v mieste dnešneho hraničneho prechodu. Tuto puť zorganizovali kňazi Ščavnice – vdp. Wach a Lesnice – vdp. Gurecka František.

V septembri na sv. Michala zase prišli farnici zo Szczawnice do Lesnice. Od toho času sa nadviazali mnohe priateľstva a odpustove navštevy trvaju dodnes.

Zoznam kňazov

  1. Joannes Bolavszky (20.10.1749 - 15.2.1750)
  2. Nicolaus Dvorniczky (27.2.1750 - 1763)
  3. Simeon Frankovics (18.4.1763 - 1768)
  4. Martinus Spernokovicz (18.2.1768 - 1775)
  5. Antonius Virostek (4.6.1775 - 1780)
  6. Antonius Reiter (4.5.1780 - 1796)
  7. Martinus Stephany (2.10.1796 - 1826)
  8. P. Venceslaus Paniak (24.10.1826 - 22.11.1826)
  9. Joannes Dideczky
  10. Mansvetus Menkina (14.6.1827 - 15.4.1832)
  11. Stephanus Krompecher (6.9.1832 - 12.3.1845)
  12. P. Erasmus Olsavszky (1845 - 1845)
  13. Michael Ladomérszky (17.4.1845 - 1860)
  14. Paulus Stavacs (19.11.1860 - 1865)
  15. Michael Nyulaszy (25.1.1866 - 1866)
  16. Vendelinus Lokcsanszky (16.9.1866 - 28.10.1871)
  17. Mathias Brincska (1871 - 1871)
  18. Jacobus Hillay (10.12.1871 - 1874)
  19. Jacobus Bohinszky (12.2.1874 - 1880)
  20. Paulus Zsiftsák (24.2.1880 - 9.9.1890)
  21. Paulus Soffranko (10.9.1890 - 24.10.1890)
  22. Bernardus Sommer (27.10.1890)
  23. Josephus Kaczvinszky (4.7.1898)
  24. P. Regalatus Kucsera (5.7.1898 - 5.9.1898)
  25. Franciscus P. Urvay (6.9.1898 - 17.9.1901)
  1. Joannes Viecha (18.9.1901 - 13.1.1902)
  2. Joannes Cseh (14.1.1901 - 26.8.1905)
  3. Joannes Sterbák (1.9.1905 - 7.1.1907)
  4. Vendelinus Huszka (7.1.1907 - 16.9.1919)
  5. Josephus Michna (16.9.1919 - 16.10.1929)
  6. Andreas Kovalský (4.12.1929 - 31.1.1934)
  7. Joannes Grech (1.2.1934 - 01/1935)
  8. Franciscus Strojný (4.2.1935 - 12/1936)
  9. Josephus Goljan (1.1.1937 - 10/1938)
  10. Antonius Baker (18.11.1938 - 08/1938)
  11. Stephanus Čurila (11/1938 - 12/1938)
  12. Ladislaus Niewolski (12/1938 - 08/1939)
  13. Paulus Čolko (09/11939 - 11/1939)
  14. Joannes Ovšonka (11/1939 - 31.8.1940)
  15. Josephus Franko (1.9.1940 - 31.3.1953)
  16. Paulus Čolko (1.4.1953 - 30.6.1954)
  17. Josephus Čakánek (1.7.1954 - 12/1955)
  18. Joannes Prno (12/1955 - 04/1956)
  19. Július Lučivjanský (04/1956 - 31.3.1960)
  20. Joanes Sivčák (1.4.1960 - 14.2.1961)
  21. Franciscus Gurecka (14.2.1961 - 31.7.2004)
  22. Vincentius Dzurňák (1.8.2004 - 3.7.2017)
  23. Petrus Lovas (4.7.2017)

Odkazy