„Oheň som prišiel vrhnúť na zem:, a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ ( Lk 12, 49 )
Keby sme brali tieto Ježišove slová doslovne, povedali by sme o ňom, že je zákerák, lebo chce všetko páliť, ničiť. Oheň ktorý spomína, že chce aby už vzplanul, sa vo Svätom Písme objavuje ako symbol Božej lásky, ktorá očisťuje nás ľudí od všetkých našich nečistôt.
Apoštol Ján píše, že Boh je Láska. Srdce Boha, je horiace ohnisko lásky. Keď vzývame Ducha Svätého hovoríme:“ Príď Duchu Svätý, naplň srdcia veriacich. A zapáľ v nás oheň svojej lásky.“
V deň Turíc Duch Svätý – Božia Láska – rozlieva sa na apoštolov v podobe ohnivých jazykov, ktoré očisťujú ich srdcia, zapaľujú ich a prispôsobujú sa na poslanie šíriť Kristovo Kráľovstvo po celom svete.
Láska ako oheň, ktorý nikdy nehovorí: „Dosť“ (Prís 30,16), má silu plameňov a roznecuje sa stykom s BOHOM.
Žalm 38,4 hovorí: „Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.“
Aby aj v nás horel oheň Božej lásky, musíme sa denne stretávať s Bohom pri modlitbe, pri chválach, pri počúvaní Božieho Slova, pri sviatostiach, aby sme naplnení Bohom vzplanuli ohňom Božej lásky. Prečo?
Boh miluje každého jedného z nás osobnou a individuálnou láskou, akoby každý z nás predstavoval jediný predmet jeho lásky. Miluje nás ako prvý, lebo z jeho vôle sme tu, On nás povolal k bytiu. Miluje nás bezpodmienečne, nekladie nám nijaké podmienky. Miluje nás takých, akí sme, miluje nás ako hriešnikov.
Miluje nás a preto chce pre nás len to najlepšie. Miluje nás ako Otec, ktorý dáva svojím deťom len dobré dary.
My máme robiť podobne. Milovať sa navzájom, prijímať sa takí, akí sme, pomáhať si nezištne. V tomto zmysle je správne, čo povedal Ježiš: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem, a čo chcem? Len aby už vzplanul!
Nech nás preto strávi oheň Božej lásky aby sme horeli, a horiaci šírili okolo seba Božie Kráľovstvo. Nech sa tak stane.
Amen!