„Usilujte sa vojsť tesnou bránou…“ (Lk, 13,24)
Za Ježišom prichádzali mnohí ľudia aby si ho vypočuli, aby sa uzdravili zo svojich chorôb, aby boli v jeho blízkosti. Ježiš zástupy učil mnohým veciam, v prvom rade im však ohlasoval Božie Kráľovstvo. Ľudia zaiste mali mnoho otázok, potrebovali si vysvetliť niektoré veci, preto sa pýtali, a mali aj zvedavé otázky. Na ceste do Jeruzalema sa ho ktosi spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ Keďže otázka hovorí o počte, Ježiš neodpovedá koľko, ale jeho odpoveď hovorí o spôsobe: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou…“
Keď si prečítame sústredene celé dnešné Evanjelium, potom pochopíme, že v Božom Kráľovstve niet protekcie, tu sa miesto nedá odsadiť, ani kúpiť, o toto miesto sa musíme usilovať každý sám svojím životom. „Kritéria“ na vstup do neba sú dostatočne rozpracované v Evanjeliách, je len na nás, či sa slobodne začneme podľa nich aj riadiť. Vieme dobre, že „tesná brána“ to je naše každodenné úsilie žiť podľa Božej vôle, je to každá obeta, naše sebazápory, prijaté utrpenie, choroba či bolesť a tiež každodenný zápas so Zlým.
Tesná brána je odrazom námahy, obetavosti a svedomitosti. Na druhej strane široká brána a priestranná cesta sú zasa obrazom voľného, ľahkomyseľného a hriešneho života.
Možno si povieme, že po širokej ceste sa ide pohodlnejšie, ľahšie a že aj do svojich dvorov vstupujeme cez širokú bránu, aby sme neutrpeli nejakú ujmu. Toto však platí len na prirodzenej rovine. V nadprirodzenej rovine však platí to, čo hovorí Ježiš: vchádzajte tesnou bránou. Všetci sme dostali pozvánku do neba – do konečného Kristovho Kráľovstva. Na to sme sa narodili, aby podľa Božieho priania boli všetci ľudia spasení. Preto žime a robme tak, aby sme dosiahli spásu. Prijmime Ježišovu výzvu a napĺňajme ju každodenným úsilím vchádzať tesnou bránou.