3. nedeľa v cezročnom období – 22. 01. 2017
Nemecký duchovný spisovateľ Otto Bauer napísal skutočný príbeh. So skupinou mladých horolezcov sa vybral na vysoký horský štít do švajčiarskych Álp. Hoci boli náležite vystrojení, po niekoľkých hodinách výstupu ich zahalili čierne mraky a strhla sa veľká búrka. Kto podobnú prežil v horách, vie o čom to je. Vodca tejto skupiny kričal z celej sily: „Všetci okamžite zostaňte stáť na svojom mieste! Ani sa nepohnite!“ Aj malý krok v tme mohol znamenať pád do priepasti a smrť. „Vtedy som si uvedomil, aký veľký význam v mojom živote má svetlo Ježiša Krista. Vrúcne som sa k nemu modlil, aby nás všetkých ochraňoval.“
Dnes si môžeme položiť otázku: Prečo Ježiš začal svoje účinkovanie práve v Galilei, v krajine, ktorá bola doslova obklopená pohanmi? Môže to byť preto, aby veriacim všetkých čias ukázal, že viera v Boha sa dá žiť aj uprostred neveriacich. A tiež preto, aby nám ukázal, že všetci ľudia sú predmetom jeho lásky, preto aj my máme milovať všetkých bez rozdielu, ľudí veriacich i neveriacich. Tak ako Kristus priniesol svetlo ľudu, bývajúcemu v temnotách, tak aj my, čím sme mu bližšie, tým jasnejšie môžeme „svietiť“ ľuďom v našom okolí svojou vierou v Boha! Náš život, naše postoje, slová, by mali byť jasným dôkazom toho, či veríme Bohu.
„Uvidel veľké svetlo.”