4. nedeľa v cezročnom období - 29.01.2017
Týchto osem blahoslavenstiev môžeme smelo považovať za osem „receptov“, ako zaručene získať raz na konci nášho života nebo.
Jeden študent hovorí: „Rodičia ma priviezli v septembri do internátu. Lúčil som sa s nimi vo vstupnej hale. Mamka ťažko zadržiavala slzy, na čelo mi dala krížik a na líce vrelý bozk. Otec ma chlapský držal za plece a na moje prekvapenie povedal: „Niežeby si na Vianoce prišiel so samými jednotkami!“ Tieto slová vyvolali v mojom vnútri trochu zmätku, ale po čase som to pochopil. Otec mi nimi chcel povedať, že sa treba nielen učiť a starať sa o vzdelanie a dobré známky, ale predo mnou sú aj iné ciele, pestovať lásku k Bohu a blížnemu. Otec chcel zdôrazniť, že okrem tela mám aj dušu a okolo ľudí, ktorým môžem pomáhať.“
My by sme tiež mali uvažovať nad slovami, ktoré nám adresuje sám Ježiš. Jedno z poučení, ktoré nám z týchto slov vyplýva tkvie v princípe, že tí, ktorí nezištne dávajú, obetujú sa, podelia sa, zotrú slzy z očú iných, neľutujú navštíviť chorého, niekoho vo väzení, podajú pohár vody smädnému, dostanú späť oveľa viac, než dali sami. Ak uveríme Božej nesmiernej dobrote, nikdy sa nesklameme.
„Blahoslavení…“