„Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.“
Každý Izraelita vedel, že len Boh odpúšťa hriechy. Raz Ježiš prijal pozvanie do domu farizeja Šimona a sedeli spolu za stolom. V istom okamihu vstúpila do neho aj žena, v meste známa ako hriešnica, a pristúpila k Ježišovým nohám, ktoré mu svojimi slzami zmáčala, vlasmi utierala, bozkávala a nakoniec ich natierala voňavým olejom. Ježiš pokojne a bez odporu prijal službu tejto ženy, hoci vedel, kto je tá žena. Avšak farizej Šimon mal s tým veľký problém. Vo svojom vnútri posúdil Ježiša: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš v Duchu spoznal Šimonovu obavu, preto mu pripomenul podobenstvo o dvoch dlžnikoch, ktorým veriteľ odpustil ich dlhy, jednému viac, druhému menej. Na otázku, ktorý z nich ho bude mať radšej?, odpovedal, že ten, ktorému viac odpustil.
Po tejto odpovedi upriamil svoju reč i pohľad na ženu, u ktorej vyzdvihol to, čo mal urobiť hostiteľ a neurobil to, ale táto žena to urobila. Preto pred všetkými vyhlásil: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej osobne pred všetkými povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Počuli sme, aká reakcia nasledovala za týmto vyhlásením. Môžeme si ju pripomenúť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“
Z týchto slov, ale aj z počínania farizejov sa dozvedáme, že si nepripustili k srdcu to, že by Ježiš mohol byť Mesiáš, teda Boh, ktorý odpúšťa hriechy. Keď totiž pred všetkými vyhlásil: „Tvoje hriechy sú odpustené“, pokladali to za rúhanie, tak ako tomu bolo i pri uzdravení ochrnutého človeka.
Ježiš dokazoval svoje Božstvo zázrakmi, ktoré konal, a tiež uzdravením cez odpúšťanie hriechov. Lebo len Boh môže odpúšťať hriechy.
Túto skutočnosť môžeme registrovať aj dnešnom prvom čítaní z druhej knihy Samuelovej, 12,7-10.13., kde Dávid na výčitku Nátana hovorí: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan mu odpovedá: „Pán ti odpustil hriech, nezomrieš!“ Hriešnica nehovorí nič, ale koná. Preto jej Ježiš mohol povedať: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.“ Obidvom bolo odpustené preto, že svoje hriechy ľutovali a oplakali.
Učme sa od Ježiša byť milosrdní a odpúšťať druhým. Prečo? Lebo aj my máme svoje chyby, aj nami lomcujú vášne, aj my máme voči Bohu veľa dlhov. Preto ich musíme splácať cez lásku a milosrdenstvo, cez odpustenie a prepáčenie chýb, ktorých sa dopustili naši blížni.