16. nedeľa cez rok - 19.07.2015
Miestom oddychu, na ktoré smerovali apoštoli po svojich prvých misijných cestách, bol okraj pustatiny pri Betsaide. Asi desať kilometrov od Kafarnauma. Na jar tu bolo vždy dosť čerstvej zelene. Ale nešlo im len o túto. Šlo im aj o bezpečnosť. Tento kút totiž nepatril už Herodesovi, ktorý sa po Jánovej smrti začal zaujímať o Ježiša. Betsaida patrila štvrťvladárovi Filipovi, človekovi pomerne pokojnému a neškodnému. No keď sa apoštoli približovali k vyhliadnutému pobrežiu, zbadali, že nohy tých, pred ktorými unikali, boli rýchlejšie ako ich loďka. Bolo to nepríjemné, ale aj milé prekvapenie. Taký záujem o to, čo hlásali ich dojímal. Najmä ich učiteľa, ktorému prišlo zástupov ľúto. V tej chvíli mu pripadali ako ovce bez pastiera. Ale ako ovce, ktoré si hľadali svojho pastiera. A pretože on prišiel nato, aby mali život a hojne ho mali, uprednostnil ich duchovnú potrebu pred telesným odpočinkom svojich učeníkov a začal ich učiť. A mnohému ich učil, podotýka evanjelium.
Pane, ty nás touto príhodou učíš byť pozornými voči telu a jeho potrebám, ale ešte pozornejšími voči záujmom duše. Daj, Pane, aby sme boli vždy múdrymi a ochotnými tvojimi nasledovníkmi aj v tomto ohľade.
„Poďte vy sami do ústrania.“ ( Mk 6, 31 )