V sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi farizeja stolovať a oni ho pozorovali. (Lk 14, 1)
Pri ohlasovaní Božieho kráľovstva Ježiš prechádza mestami a dedinami, vstupuje do synagóg i do domov, lebo neprišiel zachrániť spravodlivých, ale hriešnikov. Pri istej príležitosti vstúpil do domu mýtnika Léviho, čo vyvolalo veľké pobúrenie medzi Židmi, lebo tí nesmeli vstúpiť do domov cudzincov, mýtnikov a hriešnikov. Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
Evanjelista Lukáš nám v dnešnej stati Božieho Slova podáva správu o tom, ako Ježiš vstúpil do domu istého popredného farizeja. V tomto dome bolo veľa ľudí a tí ho pozorovali. Pozorovali ho, aby videli čo urobí, pozorne počúvali čo povie. Prítomní boli veľmi pozorní voči jeho osobe.
Ale aj Ježiš pozoroval prítomných. Všimol si, ako si pozvaní vyberali popredné miesta. Toto ho viedlo k tomu, aby im cez podobenstvo pripomenul, ako sa treba zachovať v podobných situáciách. A preto, ak je niekto pozvaný na hostinu, hovorí, nemá si sadať na prvé miesto, ak nechce zažiť zahanbenie. Lebo medzi pozvanými môže byť niekto váženejší, ktorého bude chcieť hostiteľ usadiť na prvé a čestné miesto. Radí nám, aby si človek sadol na posledné miesto, teda sa ponížil a potom sa mu môže dostať povýšenia podľa jeho slova: Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Tak ako Ježiš, aj my pozorujeme druhých. Naše pozorovanie má byť formované evanjeliom. To znamená, že na udalosti a ľudí pozeráme Ježišovými očami. Keby tomu tak nebolo, naše pozorovanie by sa zmenili na obyčajnú zvedavosť, ktorá nemá veľkú hodnotu. Mohlo by ľahko skĺznuť do postoja pýchy. A vtedy by sme si mohli veľmi rýchlo povedať: ja som lepší ako ostatní.
Nielen my pozorujeme druhých, ale aj druhí pozorujú nás. Pozorujú nás ako žijeme, ako sa vyjadrujeme, aké postoje zaujímame. Čo dobré a čo zlé môžu vidieť v našom živote? V čom ich môžeme povzbudiť a v čom pohoršiť? Môžu nás vidieť, že sme formovaní evanjeliom a Ježišovým Duchom?