… a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. ( Lk 2, 35 )
Pri obetovaní Ježiša v chráme, k Jozefovi a Márii prišiel staručký prorok Simeon, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Pod vplyvom Ducha Svätého spoznal v malom dieťati očakávaného Mesiáša, a za túto milosť ďakoval Bohu a velebil ho. Vyjadril to v chválospeve a potom obrátiac sa k Márii, matke dieťaťa, povedal: “On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Čoskoro po tejto predpovedi nasleduje útek do Egypta, lebo zlý človek číha na život dieťaťa. Tu sa začínajú plniť Simeonove slová. Prenikli Máriino srdce ako meč a vypálili v ňom hlboké rany. Potom Ježiš jedného dňa vyhlásil, že prišla jeho hodina a citlivé Máriino srdca pocítilo, že sa ide splniť Simeonovo proroctvo do poslednej bodky. Jej bolesť je znova obnovená.
Veď Ježiš nemá len priateľov, ale aj nepriateľov, ktorí ho odsúdili. Potom sa s ním stretá na krížovej ceste, vidí ho zomierať, drží v náručí jeho mŕtve telo a spolu s apoštolmi ho vkladá do hrobu. Tu máme pred očami ženu, ktorá trpí. Ale zároveň je to žena, ktorá žiari hrdinstvom. Bola to bolesť a utrpenie, ktoré jej pomohli dopracovať sa k hrdinstvu, k duchovnej výške.
Mária je našou Matkou, je patrónkou Slovenského národa, ktorý si ju uctieva ako Sedembolestnú. Preto podľa jej príkladu a s jej pomocou sa máme dopracovať k hrdinstvu, k duchovnej výške. Nie tak, že si budeme vyrábať utrpenie, bolesť, ale že sa budeme učiť od Márie prijímať skúšky, ťažkosti s vierou, pokorou a láskou v duchu Božej vôle. Tak ako je Ježiš s nami po všetky dni nášho života, tak aj Mária stojí pri nás. Ona nám pomôže cez utrpenie dopracovať sa k hrdinstvu a k duchovnej výške.