„Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval.“ ( Lk 16, 19 )
Bohatý človek si užíval, lebo mal všetko čo potreboval, - oblečenie, bývanie, jedenie, nevedel čo so sebou. Bol upriamený na seba. Preto bol sebec. Nevšímal si ľudí okolo seba, a tí potrebovali jeho pomoc, prejav lásky.
Sv. Lukáš v súvislosti s boháčom hovorí aj o inom mužovi, o žobrákovi Lazárovi, ktorý bol plný vredov a keďže nemal čo jesť, lebo nemal nič, zdržiaval sa pri bráne bohatého človeka s nádejou, že dostane niečo na jedenie, že si ho boháč všimne, ale nič také sa nestalo. Čakal na prejav lásky, a zatiaľ sa mu dostalo len opovrhnutie a nevšímavosť.
Blahoslavená Matka Terézia z Kalkaty hovorí: „Dnes je na svete málo lásky a veľa sebectva. Viera, aby bola pravá, musí sa stať obetavou láskou. Láska a viera idú spoločne, navzájom sa dopĺňajú. Keďže nevidíme Krista, nemôžeme zvýrazniť našu lásku k nemu – ale našich spolublížnych môžeme vidieť a môžeme im urobiť to dobro, čo by sme chceli urobiť samotnému Kristovi.“
A ďalej hovorí, že človek dá opravdivý milodar len vtedy, keď ho to stojí dajakú obetu, keď ho to „zabolí“. Láska musí bolieť. Dodáva: „Peniaze nestačia. Nedávajte mi len peniaze alebo veci, ktoré môžem dostať, ak si ich budem pýtať. Chudobní ľudia potrebujú vás, vašu lásku, chcú vidieť, že ich milujete.“
Usilujme sa podľa slov bl. Matky Terézie preukazovať skutky lásky našim spolubližnym ako samému Kristovi. Veď on sám hovorí na inom mieste: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.“