„Ježiš rozpovedal učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať.“ (Lk 18, 1)
Žena, vdova sa obracia na sudcu ktorý žil v meste, aby ju obránil pred protivníkom. On sa však tomu vzpieral, ale nakoniec predsa vstúpil do seba a obránil vdovu. Táto vdova z dnešného evanjelia bola zodpovedná, a tiež zodpovedný bol aj Mojžiš v dnešnom prvom čítaní. Obaja vedeli, ako veľmi záleží na veci, ktorú robia. Vdova potrebovala ochranu, preto vytrvalo prosila sudcu, aj Mojžiš potreboval ochranu pre svoj národ, aby ho neporazili Amalekiti. Obaja prosili. Vdova sudcu a Mojžiš Boha. Dnešné čítania nás teda napomínajú, aby sme boli pri modlitbe vytrvalí a zodpovední.
Možno povieme: „Toľko rokov sa modlím a pomoc neprichádza.“ Ako tu reagovať? Máme si uvedomiť, že Božia odpoveď na naše potreby môže byť trojaká: „áno“, „nie“, „počkaj“. Ale v každom prípade je to najlepšia odpoveď pre náš život. Lebo je to Pán, čo nám ho chráni. Až neskôr pochopíme, že aj Božie „nie“ na našu modlitbu bolo správne. Žiadali sme niečo, čo nám bolo z vyššieho hľadiska a pre večnosť neužitočné. Často Boh neodpovedá hneď na naše modlitby, ale chce nás nechať čakať. Prečo? Chýba mu možno moc urobiť to? Alebo mu chýba ochota pomôcť nám? Nie, iste nie! Ak tu čosi chýba, tak je to naša dispozícia prijať dar.
Preto preskúmajme prosby v svojich modlitbách, či sú naozaj také naliehavé, ako to bolo u vdovy z podobenstva. Alebo je to len tak všeobecne Bohu predložený problém, v ktorého splnenie aj tak len hmlisto veríme? Boh nás necháva prosiť aj dlhší čas, aby sa stal problém taký naliehavý, že budeme dňom i nocou k nemu volať. Vtedy nás obráni, vtedy si to budeme vážiť.
Istý muž spomínal, ako sa dostal k viere v Ježiša a ako sa potom modlil za svojich súrodencov, aby aj oni spoznali Krista. Hovorí: „Jeden brat sa obrátil po dvoch rokoch mojej modlitby, ďalší po dvanástich a tretí až po dvadsiatich piatich.“ Vidíme, že táto modlitba bola vytrvalá, veď on sa dvadsaťpäť rokov modlil za svojich súrodencov. Presne vedel, čo od Boha potrebuje. Jeho modlitba bola zodpovedná, a k takej modlitbe nás vyzýva aj svätý Hilár: „Či nás Boh vyslyší, alebo nie, len vytrvajme v modlitbe.“
BOH má pripravený dar na základe našej modlitby, ale prijímateľ daru musí dôjsť v živote až tam, kde mu Boh ten dar podá. Dnes sme sa z Božieho slova dozvedeli, že Boh je naším Ochrancom, on je Strážcom nášho života. On nenechá nevypočutú ani jednu modlitbu, ale obráni vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou.
Vytrvajme v modlitbe za seba i za iných, majme akoby stále pozdvihnuté ruky s Mojžišom, lebo ináč prehráme všetky boje. Náš život na zemi je neustály boj, ktorý nemôže byť prehrou, keď veríme, že môžeme vždy počítať s Bohom. O takúto vytrvalú a zodpovednú modlitbu sa usilujme i dnes, i celý svoj život.