„Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lk 23, 42)
V druhej knihe Samuelovej čítame: „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné:, tvoj trón bude upevnený naveky.“ V tomto období sa začína vláda Izraelských kráľov. Ľud si žiadal kráľa, tak ako ich mali okolité národy. Samuel na Boží rozkaz pomaže za prvého kráľa Izraela Šaula, potom Dávida, ktorý bol kráľom podľa vôle Božej. Božie slovo hovorí, že z Dávidovho potomstva sa narodí Mesiáš, Kráľ Izraela.
V plnosti času sa narodil v Betlehemskej maštaľke Ježiš, Boží Syn, ktorému sa onedlho prišli pokloniť Traja králi od východu a novonarodenému Kráľovi odovzdali patričné dary, zlato kadidlo a myrhu, a tým naznačili jeho kráľovskú hodnosť a poslanie.
Ježiš Kristus na začiatku verejného vystúpenia ohlásil: „Priblížilo sa k vám Božie Kráľovstvo, kajajte sa a verte evanjeliu.“ On prišiel ohlásiť a založiť Božie kráľovstvo, a ohlasoval ho počas troch rokov. Vyvolil si Dvanástich, ktorých poúčal o Božom kráľovstve, vysvetľoval im ho a v súkromí ešte doplnil. Poznamenal tiež: Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Keď im pred svojou smrťou zveril poslanie ísť do celého sveta, povedal: Kážte evanjelium o kráľovstve. Sám o ňom neustále hovoril ako o realite. Pripomenul, že Božie kráľovstvo je medzi vami, je vo vás. Božie kráľovstvo je kraľovanie Boha v ľudských srdciach. Bohu sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Aj žalmista hovorí: Boh je kráľom celej zeme, spievajte mu chválospev.
Ježiš približuje Božie kráľovstvo cez podobenstvá, a v jednom z nich, o Svadbe kráľovho syna, dáva podmienku účasti v tomto kráľovstve – svadobné rúcho. Keď po rozmnožení chleba mnohí chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť kráľom, on uteká do samoty, aby to, čo ohlasoval nechápali pozemský. On neprišiel kvôli tomu, aby sa stal kráľom vo svete, ale aby bol kráľom v srdciach ľudí.
Jedným z dôvodov odsúdenia bolo to, že sa vyhlasoval za kráľa. Pri vypočúvaní sa ho Pilát opýtal: „Tak predsa si kráľ?“ na čo mu Ježiš odpovedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Židom predstavil Ježiša: „Hľa, váš Kráľ!“ Oni mu odpovedali: „My nemáme kráľa, ale cisára!“ Pilát sa pri týchto slovách zľakol, preto vydal Ježiša, aby ho zbičovali. Potom dal vyhotoviť nápis: - Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Židov to pobúrilo, ale Pilát trval na tomto nápise, keď povedal: „Čo som napísal, to som napísal!“ A napísal pravdu.
Ježiš na kríži je Kráľ. Aké je to kráľovstvo? Čím Ježiš kraľuje? Čím ovláda tie milióny ľudí, ktorí ho uznávajú za Kráľa? Je tu možná jediná odpoveď: Ježiš kraľuje svojím srdcom. Má kráľovské srdce, ktoré je plné dobroty a láskavosti, ktoré je plné múdrosti, ktoré sa obetovalo za nás na kríži. Ježiš kraľuje srdcom v srdciach. Preto tu stále platia jeho slová: Božie Kráľovstvo je medzi vami. Svoju moc teda uplatňuje v našich srdciach. Smrťou na kríži nám otvorilo svoje kráľovské srdca a tým nám otvoril aj prístup do svojho kráľovstva.
Stojíme pred krížom, touto nepochopiteľnou odpoveďou na Božiu lásku, týmto nepochopiteľným znamením nášho Kráľa. Aj dnes počúvame tri vety o jeho kráľovstve: 1. Zachráň sa, ak si židovský kráľ! 2. Toto je židovský kráľ! 3. Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Len táto posledná veta je správna. Opakujme ju aj pri dnešnej sv. omši a dodajme k nej: Ježišu, spomeň si na nás tu zhromaždených vo svojom kráľovstve. Oživ aj v nás kráľovské srdca. Urob naše úbohé srdcia podobnými tvojmu kráľovskému.“ Nech je tak.