5. pôstna nedeľa - 02.04.2017
Ježiš, Boží Syn, druhá Božská osoba, prichádza na tento svet nie z vlastnej vôle, ale z vôle Nebeského Otca. Sv. Ján o tom píše 3, 16: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Syn si preto nepočína ako samozvanec, ale vo všetkom hľadá a plní Otcovu vôľu, koná na jeho slávu. Jednou z takých situácií je vzkriesenie Lazára. Marta s Máriou poslali Ježišovi odkaz: „Ten, ktorého miluješ, je chorý.“ On sa však neponáhľal k nemu, zostal na tom mieste kde bol. O Lazárovej chorobe vyhlásil: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Keď prišiel do Betánie dozvedel sa, že Lazár zomrel a je už štyri dni v hrobe. Ľudský povedané: tu sa už nedá nič robiť. Ale Ježiš využíva túto situáciu, aby vzkriesením Lazára oslávil Otca a oslávil i seba. Po výzve, Aby odvalili kameň od hrobu a po modlitbe k Otcovi, ktorému ďakuje, že ho vypočul, volá na Lazára, aby vyšiel von. A on poslúcha. Mnohí, čo to videli, uverili v Ježiša, a sláva Božia bola zjavná. Boh nás pozýva k tomu, aby sme i my, čokoľvek robíme, konali na Božiu slávu, lebo on stvoril všetko pre svoju slávu, a cez nás, náš život chce byť oslávený. Rozhodnime sa preto všetko konať na Božiu slávu.
„Táto choroba je na Božiu slávu“