„Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“ (Mt 6, 24b)
V živote sú najťažšie radikálne rozhodnutia, ale jedine ony posúvajú život dopredu a premieňajú ho na lepší a zmysluplnejší.
Radikálne znejú aj Ježišove slová: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“
Ježiš nám dnes hovorí o zásadnom rozhodnutí, ktoré musí človek urobiť. Hovorí o dvoch pánoch, spomedzi ktorých si človek musí vybrať jedného a jemu slúžiť. Pánom, ktorý konkuruje Bohu, je bohatstvo. Evanjelium nás stavia pred jasnú alternatívu: Boh alebo bohatstvo. Nie je možné zosúladiť tieto dve skutočnosti. Človek si musí vybrať.
Prečo je to tak? Aj vzťah k Bohu, aj vzťah k bohatstvu majú len jeden spoločný základ: dôveru. Komu dôverujeme, na toho sa spoliehame, že nám pomôže, že nás ochráni, že sa môžeme na neho vždy spoľahnúť. Dáva nám silu a nádej. A tento spoločný základ umožňuje človekovi rozhodnúť sa. Ten kto sa rozhodne pre Boha, nepotrebuje bohatstvo. A ten, kto sa rozhodne pre bohatstvo, nepotrebuje Boha. V srdci, ktoré je naplnené peniazmi, nie je miesto pre Boha.
Ježiš nám dáva za vzor obrazy zo sveta vtákov a kvetov, o ktoré sa stará Boh. Ak sa stará o nich, o čo viac sa musí starať o človeka. Možno namietame, že Pán Boh je síce dobrý, ale človek sa napokon musí o seba postarať sám. Ježiš však nehovorí, že nemáme nič robiť, že sa nemáme starať o materiálne hodnoty, že nemáme nič vlastniť. On nás len poúča, že nemáme do nich investovať všetky svoje sily a spraviť si z nich bôžikov. Zároveň nás ubezpečuje, že kto hľadá predovšetkým Božie kráľovstvo, všetko ostatné dostane, aby mohol slušne žiť. Tento Ježišov prísľub nie je nejakou poetickou frázou, ale pravdivou skutočnosťou. Človek sa však musí na ňu radikálne rozhodnúť.
Všetci poznáme Matku Teréziu, ale už menej Teréziu Michel, ktorú nazývajú aj talianskou Matkou Teréziou. Bola bohatá, krásna, pohybovala sa vo vysokých kruhoch. Keď v tridsiatich siedmich rokoch ovdovela, rozhodla sa všetko, čo mala, rozdať chudobným. Potom ako žobráčka prešla polovicu Talianska. Podarilo sa jej získať toľko prostriedkov, že sa mohla starať o päťsto chudobných dievčat. Jej jedinou oporou bola dôvera v Božiu prozreteľnosť. Hovorievala: „Čím menej ľudskej pomoci, tým viac pomáha Pán.“ V jej dome bola namiesto pokladničky skrinka na listy, ale ona ju každý deň otvárala, akoby to naozaj bola pokladnička. V listoch nachádzala bankovky ako výsledok jej úplnej dôvery v Božiu pomoc. Senátor Teresio Borsalino, ktorý vlastnil slávnu firmu na výrobu klobúkov, jej daroval nový veľký dom na hospic. Jedného dňa prišiel k nej s veľkou sumou peňazí. Ako podnikateľ a finančník bol presvedčený, že dom potrebuje nejaký solídny finančný fond, z ktorého bude môcť v budúcnosti existovať. Matka Michel zareagovala veľmi rozhodne: „Vlastnenie kapitálu sa protiví duchu diela.“
„A čo ak vám už zajtra budú chýbať prostriedky?“ „Ale nebude chýbať Božia starostlivosť,“ odpovedala Matka Michel. Len ten pocíti, čo je Božia pomoc, kto sa pre Boha rozhodne radikálne.
Prosme Božieho Ducha, aby nám dal silu správne pochopiť Ježišovu radikálnu požiadavku, ktorá sa týkala služby Bohu, a mamony.