„Vy ste soľ zeme! Vy ste svetlo sveta!“ (Mt 5, 13a. 14a.)
Hoci máme denné svetlo, napriek tomu používame aj umelé svetlo na osvetlenie tohto chrámu, aby sme zvýraznili slávnostnosť prítomnosti na sv. omši, kde oslavujeme Boha.
Keď otvoríme Bibliu, hneď v úvode knihy Gn 1, 1-3 čítame: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: BUĎ SVETLO! a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Keďže ON sám je svetlo, pri stvorení sveta ako dielo prvého dňa utvoril svetlo. Tak ako v prirodzenom živote potrebujeme denné svetlo, ale aj umelé, najmä v čase tmy, tým viac potrebujeme svetlo v duchovnom živote a Ním je sám Boh.
Po páde prvých ľudí do hriechu, Boh prisľúbil Mesiáša a počas dejín tento prísľub cez prorokov opakoval. Prorok Izaiáš 9, 1-3 napísal: Ľud čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo:, nad tými čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Píše o príchode Mesiáša ako o svetle. Ľudstvo „zásluhou“ prvých ľudí sa dostalo do tmy hriechu a preto bolo potrebné svetlo, ktoré túto temnotu prežiari.
Sv. Matúš 4, 12-23 píše o tomto Izaiášovom proroctve v čase, keď Ježiš začal svoje verejné účinkovanie. „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti, teda v hriechu.
Mudrcov do Jeruzalema a Betlehema viedla hviezda, aby sa poklonili novonarodenému kráľovi. Sv.Ján vo svojom prológu 1,9 napísal: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prišlo na svet. Keď Jozef s Máriou prišli do chrámu, aby predstavili Ježiša Pánovi, prorok Simeon ho vzal do náručia a vo svojom chválospeve vyjadril: „Teraz prepustíš Pane, svojho služobníka…lebo moje oči uvideli tvoju spásu, Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela tvojho ľudu.
Pri krste kňaz odovzdáva zažatú sviecu so slovami: „Prijmite svetlo Kristovo!“ …vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla.
V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí svojím učeníkom, teda nám: „Vy ste soľ zeme“, „Vy ste svetlo sveta“. Vieme, aká dôležitá a potrebná je soľ v bežnom živote, ňom si dochucujeme jedlá, ňou konzervujeme výrobky, aby sa nepokazili. A bez svetla sa tiež nezaobídeme. Aj my kresťania máme byť pre dnešný svet soľou a svetlom. Svet totiž nepotrebuje zhasnuté svetlo a zvetranú soľ. Stačí niekoľko zrniečok soli, aby sa zmenila chuť jedla, a keď nemáme elektrický prúd, aj malá sviečka nám prinesie radosť.
Ježiš pri ohlasovaní Božieho kráľovstva sám seba nazval svetlom: „JA SOM SVETLO SVETA“, a dodal, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. A potom túto úlohu a zodpovednosť prenáša na nás, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu: „Vy ste svetlo sveta“. A dopĺňa: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Aby sme túto úlohu a poslanie splnili a prevzali zodpovednoť byť soľou a svetlom, Žalm 119,105 nám hovorí: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ A Sv. Ján 12, 35-36 píše: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí po tme nevie kam ide. Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.“
Ježiš je Slovo Večného Otca a to Slovo je Svetlo, ktoré nám svieti na cestu nášho života. Ak sa denne sýtime Božím Slovom a premieňame ho na skutky, teda keď sa stáva sa telom, potom svietime, a tma, t.j. hriech nemá miesto v našom živote. Stávame sa tak svetlom pre druhých, a my o tom ani nevieme.
Anglický spisovateľ Cronin bol v mladosti neveriaci človek. Ako lekár pracoval v istom kraji kde nebola nemocnica. Pomáhala mu 50-ročná veľmi svedomitá sestra. Píše o nej, že bola to duša, čo vyžarovala svetlo a úsmev. Bola obetavá až do krajnosti. Vo dne v noci bdela pri chorých za malý plat. Raz jej Cronin povedal: „To je na smiech, pracovať za tak málo.“ Ale ona so žiarivým úsmevom mu odpovedala, že na živobytie jej to stačí. Lekár však oponoval, že mali by jej aspoň trocha pridať, lebo iba Boh vie, koľko si za svoju prácu zaslúži. A ona na to odvetila: Pán doktor, ak Boh vie, koľko si zaslúžim, iné mi netreba. To je najdôležitejšie! Cronin ostal ako omráčený. Neskôr si priznal: Vtedy ma prenikol lúč svetla, v ktorom som videl úžasný život ošetrovateľky a úbohú prázdnotu môjho života.
Takýto lúč svetla by mal vychádzať zo života každého z nás. Máme byť pre dnešný svet soľou a svetlom. To je naša úloha, poslanie i zodpovednosť.
Prijmi preto Ježiša do svojho života skrze Božie Slovo a stretni ho ako Svetlo, a buď svetlom a soľou, ži ako dieťa svetla.
A moja odpoveď: Som svetlom, chcem byť svetlom, budem svojím životom svietiť iným, aby oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach.. Nech je tak.