„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ ( Jn 14, 6 )
V prostredí, v ktorom žijeme a v ktorom sa najčastejšie pohybujeme, poznáme všetky cesty, cestičky, chodníčky. Nemáme problém. Keď však prídeme do cudzieho prostredia, orientujeme sa podľa máp, návesných tabúľ, GPS, aby sme došli do cieľa. Ale aj napriek tomu sa vyskytnú problémy. V každom dni si stanovíme, čo chceme urobiť, kde ísť, chceme dosiahnuť cieľ. Aj v duchovnom živote máme pred sebou cieľ, ktorým je Ježiš Kristus a prebývanie s Ním teraz i naveky. Preto vyhlásil: JA SOM CESTA, PRAVDA A ŽIVOT. (Jn 14,6). A tiež:
KTO VIDÍ MŇA, VIDÍ OTCA. (Jn 14,9) Kto teda kráča v pravde s Ježišom, príde k cieľu.
V bežnom živote sa môže stať, že nedôjdeme do cieľa, pretože si napríklad podvŕtneme členok, čo spôsobí, že začneme krívať, alebo sa pošmykneme a padneme na zem, pričom si zlomíme nohu, V duchovnom živote to môže byť pokrivkávanie pre svoje chyby, pre svoje sebectvo, pre rôzne vlastné limity. Pokuľhávať môžeme osobne i spoločne. Riešením pre naše krívanie môžu byť Ježišove slová: Ja som cesta, pravda a život.
Ak je Ježiš riešením, lebo je cestou, pravdou a životom, prečo sú miliardy ľudí, ktorí majú inú cestu? Sú to napríklad moslimovia, budhisti, hinduisti, konfucionisti, reformovaní, ňju ejč, a iní, z ktorých každý vyhlasuje , že má pravdu? Na jednej strane Ježiš hovorí: Ja som cesta, pravda a život, a na druhej strane vidíme vo svete množstvo ciest, množstvo právd a množstvo ponúk k životu.
Ak veríme, že Boh je Otec, ktorý chce spasiť všetkých ľudí, potom aj jeho ponuka pre šťastný život sa vzťahuje na všetkých. Tak ako necháva dážď alebo slnko pre všetkých. Teda aj mimo katolíckej cirkvi prúdi Božia milosť a záujem spasiť ľudí. Je dôležité, aby sa človek otváral pre túto Božiu milosť.
Našou úlohou nie je prerábať druhých, ale mať k nim úctu, viesť s nimi dialóg. Boh svojou milosťou vykoná v každom človeku potrebné dielo. Možno sa staneme nástrojom, pomocou ktorého sa Ježišova pravda priblíži k hľadajúcemu človeku.
Našou povinnosťou je mať postoj lásky a rešpektu. Blahoslavená Matka Terézia povedala: „Na začiatku som si myslela, že musím obracať ľudí na vieru. Medzičasom som sa naučila, že mojou úlohou je milovať. A láska obráti toho, koho chce.“
Každé náboženstvo, ktoré káže nenávidieť, vyvoláva rozbroje, vojny a vedie ľudí k tomu, aby si ubližovali, zabíjali – je ľuďmi vymyslené a neperspektívne. Platnosť a budúcnosť má iba také náboženstvo, ktoré učí milovať, vážiť si druhého, pomôcť ku spáse. V tom je odpoveď na otázku: ktoré náboženstvo je pravé.
V medzináboženskom dialógu pokrivkávame, nemáme riešenie na všetko. Iba tušíme, ktorou cestou sa máme uberať. Dodržiavanie zásad dialógu, úcty a lásky k človeku, nás iste privedie k poznaniu pravdy. Boh nám dá vedieť čo, kedy v ktorom storočí sa má vykonať.
Krívanie ľudstva na ceste k cieľu je pochopiteľné. Ak pokrivkávam ja sám, nemôžem sa čudovať, že ani ľudstvo ako celok nie je bezchybné. Na druhej strane je tu jasná a dokonalá Ježišova inštrukcia: Ja som cesta, pravda a život. Držať sa Ježišovej pravdy, znamená žiť v láske a v jednote s ním, žiť podľa jeho slova, a teda mať aj úctu k druhým.
Prijmi Ježiša do svojho života ako cestu, pravdu a život a nechaj sa Ním teraz milovať. Teraz ma Ježiš miluje, teraz zakúšam jeho lásku. Nechcem pokrivkávať, ale milovať. Nech je tak.