„… priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi….“ (Lk, 2, 22)
Mojžišov Zákon bol pre každého Izraelitu normou, bol čímsi posvätným. Zákon zachovávali dospelí, a rodičia ho učili zachovávať aj svoje deti. Zachovávanie predpisov a nariadení Zákona mali v krvi, a preto si nemohli dovoliť nesplniť to čo nariaďoval Mojžiš. Či to už bolo slobodne alebo len z povinnosti. Jozef s Máriou tiež zachovávali a rešpektovali Zákon a preto plnia i nariadenie o očisťovaní. Ani ich nenapadlo si namýšľať, že ich sa to netýka. Zvlášť Mária, ktorá počala z Ducha Svätého. Keďže milovali Boha a chceli mu slúžiť ako najlepšie vedeli, bolo pre nich samozrejmé, aby splnili všetko to, čo predpisoval Zákon. A bolo to slobodne, dobrovoľne, z lásky, nie len z povinnosti.
Jozef s Máriou prichádzajú do Jeruzalema, lebo tu je chrám, tu je stredisko náboženského života. Prinášajú na obetu Ježiša, aby ho predstavili Pánovi, prinášajú obetu, keď musia putovať niekoľko kilometrov peši alebo na somárikovi. Prinášajú tiež obetu podľa Mojžišovho nariadenia, pár hrdličiek alebo dva holúbky. Jozef s Máriou patrili medzi chudobnejších ľudí, preto ich obeta spočívala v obetovaní týchto drobných vtákov.
Tu v chráme ich čakalo milé prekvapenie. Prichádza za nimi Boží muž, prorok Simeon, lebo jeho kedysi v mladosti Duch Svätý uistil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Tento Boží muž vynikal nábožnosťou a spravodlivosťou, lebo bol pod vplyvom Ducha Svätého. Od mladosti teda očakával príchod Mesiáša, až ho prekvapila staroba. ( Zachariáš) Veril v prisľúbenie a preto ho očakával.
A jeho viera bola odmenená až v tomto veku, keď ho Duch Svätý pobádal, aby šiel do chrámu, lebo sa v ňom nachádza prisľúbený Mesiáš. Tu nielen na vlastné oči uvidel Pánovho Mesiáša, ale vzal ho aj do svojho náručia. Aký šťastný sa cítil, keď uvidel spásu a svetlo na osvietenie pohanov.
Simeon celý svoj život prinášal obety. Bol verný v službe Bohu a chrámu a to isté konala i prorokyňa Anna, ktorá z chrámu neodchádzala, ale vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
Z toto čo Simeon povedal o Ježišovi, Jozef s Máriou pochopili, že hlavnou črtou ich života bude OBETA. Obetavosť je ochota prinášať obete a znášať nepríjemnosti pre dobro druhých. Jozef s Máriou žijú pre Ježiša, obetujú sa preň. Ale aj Ježiš už v Nazaretskej rodine začal prinášať obetu svojho vykúpenia. Najprv v podobe bezvýhradnej poslušnosti Jozefovi a Márii, potom v skrytom živote v podobe práce a námahy robotníka – tesára. Ani jeden z členov Svätej rodiny sa nedíval na námahu a ťažkosti alebo utrpenie, ak išlo o dobro niekoho z nich. Obetavosť vo Svätej Nazaretskej rodine bol spôsob ich vzájomnej lásky, teda štýl života ich rodiny.
Aj naše kresťanské rodiny si majú osvojiť tento štýl života vo svojich rodinách. Od Nazaretskej rodiny sa máme učiť žiť spoločný rodinný život ako obetu pre dobro druhých. Obetavosť v našich rodinách môže mať najrozličnejšie podoby a uplatnenie tak ako si to vyžaduje dobro rodiny a jej jednotlivých členov. Vždy je to však ochota prijať na seba aj nepríjemnosti, ujmu, námahu, či bolesť a utrpenie kvôli dobru niekoho z rodiny. Nepriateľom tejto rodinnej čnosti je egoizmus – sebectvo, ktoré hľadá len vlastný prospech a chce sa vyhnúť každej nepríjemnosti a námahe, či nedostatku.
Manželský a rodinný život je život pre iných a je nemysliteľný bez obety. Preto svätý Pavol apoštol dáva za vzor lásky manželom a rodinám Kristovu obetavú lásku k Cirkvi: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a vydal seba samého za ňu“ (Ef 5, 25).
V každej kresťanskej rodine máme umiestnený kríž, ako znamenie a svedectvo Kristovej obety. Je to pre členov rodiny akoby otvorená učebnica obetavej lásky. Máme ho v rodinách denne na očiach, aby nám pripomínal, že rodinný život je ustavičná obeta, ktorú prinášame pre dobro druhých.
Rodina, malá domáca Cirkev je spoločenstvo osôb. Aj univerzálna Cirkev, do ktorej patríme je spoločenstvo spoločenstiev, t.j. rodín a duchovných spoločenstiev, v ktorých si jednotliví členovia takisto ako v rodine pomáhajú, konajú dobro druhým, duchovne sa povzbudzujú, aby napredovali na ceste za Kristom a dosiahli to najväčšie dobro, SPÁSU. Nájdi si preto duchovné spoločenstvo, aby si v plnosti žil(a) nový život. Nech je tak