„Vezmi dieťa i jeho matku a ujdi do Egypta. (Mt 2, 13)
Dnešný sviatok svätej rodiny nám chce povedať, že Boh prostredníctvom rodiny chce spasiť človeka. Takýmto spôsobom od začiatku vedie ľudí k sebe. Keď stvoril človeka ako muža a ženu, keď ich určil pre plodný manželský život a požehnal ich, už vtedy v raji vyhlásil túto rodinnú cestu spásy a potom v neskorších časoch to potvrdzuje. Abrahámovi dáva prisľúbenie: Zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas. Teda Božie prisľúbenie a požehnanie príde prostredníctvom rodiny.
Práve vo svetle tohto prisľúbenia sa v izraelských rodinách rozvíjala hlboká nábožnosť a mravná čistota a uchovávala sa v nich viera v Božie prisľúbenia. Až napokon jedného dňa, keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna. Boží Syn prišiel na svet nie ako cudzia a vznešená bytosť, ale ako dieťa v rodine. Boh poslal anjela nie k židovskej veľrade, ale k panne zasnúbenej mužovi menom Jozefovi a meno panny bolo Mária. Keď Mária vysloví svoje „áno“, počne Syna Najvyššieho a Jozef počúvne Boží hlas a vezme si Máriu za manželku, vtedy prichádza na svet spása v lone Svätej rodiny. Lenže to bola rodina naozaj svätá, lebo všetko v nej bolo sväté prítomnosťou Najvyššieho. Práve touto rodinou Boh započal dielo vykúpenia ľudí.
Boh v tomto diele pokračuje aj naďalej prostredníctvom rodiny. Môže to však uskutočniť iba splnením jednej podmienky: Naše rodiny musia byť tiež také, ako bola nazaretská, teda sväté. A ako nazaretská rodina bola svätá, lebo v jej strede bol Ježiš, aj naše rodiny budú sväté, keď v nich bude Ježiš, ktorý ich bude posväcovať svojou prítomnosťou. Práve takéto rodiny boli vždy opravdivými nástrojmi, ktoré použil Boh na to, aby splnil svoje prisľúbenie, aby na nich vykonal dielo spásy. V takýchto rodinách sa odovzdával z pokolenia na pokolenie nielen prirodzený život, ale aj život viery. nábožnosti a obetavej lásky.
V dejinách boli obdobia, keď Cirkev nemala spoločenské prostriedky, ako sú školy, charity či dajaké organizácie, mala však dobré rodiny, ktoré udržiavali a odovzdávali kresťanský život. Presne tak je to aj dnes. Dobrý rodinný život je význačnou cestou, ktorou k nám prichádza Kristus. Lebo zárukou pre budúcnosť Cirkvi nie je ani tlač, ani spolky, ani organizácie, ale kresťanské rodiny, ktoré žijú duchom evanjelia. Rodiny, v ktorých ústrednou postavou je Kristus.
Urobme všetko pre to, aby v našich rodinách bol Kristus na prvom mieste. Budujme si s nim osobný vzťah prostredníctvom modlitby, Božieho slova, sviatostí, začlenením sa do nejakého kresťanského spoločenstva v katolíckej Cirkvi, ktorých je niekoľko na našom Slovensku, účasťou na duchovných obnovách, na duchovných cvičeniach. Dovoľme Bohu, aby býval medzi nami! Ponúknime mu to miesto, ktoré mu právom patrí! Len potom sa naše rodiny stanú prostriedkami, ktoré Boh použije, aby dokonal dielo spásy. Nech je tak . . .