„Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná.“ (Jn 4, 15)
Medzi najdôležitejšie zlúčeniny na Zemi patrí voda. Pokrýva 70% zemského povrchu a dáva našej planéte nádhernú modrú farbu, ktorú vídame na fotografiách z vesmíru. Voda nás sprevádza počas celého života, od narodenia až po smrť. Z mnohých vlastností vody je pre nás dôležitá aj tá, že hasí smäd.
Na tejto vlastnosti vody je postavený aj impozantný rozhovor medzi Ježišom a Samaritánkou.
Bolo horúco a Ježiš bol smädný. Samaritánke hovorí: „DAJ SA MI NAPIŤ.“ Toto bol začiatok rozhovoru o inej vode. O vode, ktorá dokáže navždy uhasiť smäd. Takú vodu môže dať len on, ktorý je sám tou živou vodou.
Ježiš poznal „smäd“ Samaritánky. Žila nemravným životom a striedala mužov. Stále pila z tejto nečistej vody a stále bola smädná. Stretnutie s Ježišom jej život zmenilo. On jej s láskou, ale aj nekompromisne odhaľuje, čo je príčinou jej smädu. Ona sa postupne cíti vyslobodená a čistá. Stačilo, keď jej Ježiš povedal, že ten, koho hľadá, je on, ktorý sa s ňou rozpráva.
Boh naplánoval život ľudí na zemi tak, aby „pili“ zo stvorených dobier, ale aby sa z nich pritom „neopili“. Medzi stvorené dobrá patria ľudia a veci. Priateľstvo, láska, manželstvo sú hodnoty, bez ktorých by sme nemohli existovať. Tíšia náš smäd po láske. Podobne je to s materiálnymi vecami. Potrebujeme peniaze, dom, auto, potraviny, zariadenie, potrebujeme sa vzdelávať, cestovať a venovať sa svojím záujmom. Vieme, koľko ľudí na svete zomiera, lebo nemajú čo piť a jesť. Boh však nedal do stvorených vecí nevysychajúci prameň šťastia. Nevysychajúcim prameňom šťastia je len on sám a jeho Syn, ktorý nám dáva živú vodu. Na tejto pravde je postavený najhlbší zmysel života každého z nás.
Nikdy by sme sa nemali úplne „opiť“ z ľudí a vecí. Mnohí súčasníci sa stali „alkoholikmi“, ktorí ľudí aj veci zamenili za jediný zdroj šťastia. Túžia po materiálnych veciach, ale v skutočnosti ich vôbec nepotrebujú. Hľadajú mužov a ženy, s ktorými vytvárajú chvíľkové šťastie a ktorých neskôr odkopnú. Pijú, a stále sú smädní. Pomáhajme ľuďom nachádzať večný prameň šťastia, radosti a spokojnosti. Kresťan by mal byť pre svet svedkom, ktorý je pri prameni života a ponúka ho aj iným.
Ak to chce dokázať, aj on musí prosiť slovami Samaritánky: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná.“ Pane, daj mi živú vodu – seba samého, lebo ty si život, aby som mal v sebe tvoj život, a mal ho v hojnosti, aby som už necítil smäd po svetských veciach, ale jedine po tebe. Nech je tak.