„Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva.“ ( LK 24, 29 )
Dvaja Ježišovi učeníci vracajúci sa do Emauz, boli tak zaujatí rozhovorom o tom, čo sa udialo s Ježišom z Nazareta v týchto dňoch v Jeruzaleme, že ani nezbadali, ako sa k nim pripojil neznámy človek a, keďže šiel s nimi, počúval ich rozhovor. Zrejme ich lamentovanie nemalo konca kraja, preto vstúpil do ich dialógu otázkou: „O čom sa to cestou zhovárate?“
Tí dvaja začali rozprávať o Ježišovi z Nazareta, ktorý konal mnohé divy a znamenia, preto ho pokladali za Mesiáša, za toho, ktorého prisľúbil a poslal Boh, aby vykúpil Izrael. Stalo sa však, že tohto ich divotvorcu veľkňazi a poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. Týmto sa zrútili všetky ich nádeje a so sklamaním povedali: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. A už je tretí deň, ako sa to všetko stalo.“ Spomenuli ešte ďalšie situácie so ženami, ktoré hovorili, že boli pri hrobe a tvrdili, že žije. Kým učeníci, ktorí boli tiež pri hrobe, nevideli nič. Z ich rozprávania cítiť, že vlastne neverili ani ženám, ani Ježišovi, ktorý im dávno pred tým o tom hovoril.
Preto sa cudzinec ujal slova, nazval ich nechápavými a ťarbavými, lebo neuverili tomu, čo hovorili proroci. Hoci poznali Zákon a prorokov, napriek tomu nerozumeli proroctvu, preto ani neuverili. Ježiš – neznámy človek pre Emauzských učeníkov im preto začal rad radom vysvetľovať Písma od Mojžiša cez Prorokov. Poukázal im na miesta v Písme, ktoré sa vzťahovali na neho. Zaiste prisviedčali, že je to tak, ale aj tak tomu nerozumeli. Oni si ho vypočuli, a keď sa dostali k svojím domom, pozvali odrazu cudzinca do svojho domu slovami: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“
Cudzinec prijal pozvanie. Zasadol s nimi k stolu a keď predložili na jedenie chlieb, on nad ním dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Až teraz im Ježiš dovolil spoznať ho, teda otvorili sa im oči. Až teraz porozumeli tomu, čo im hovoril z Písma. Až teraz ich srdcia horeli, lebo videli jasne, duchovne. Pochopili, že Ježiš musel trpieť, zomrieť a vstať z mŕtvych, aby sa naplnilo Písmo. Uverili, že Ježiš naozaj žije.
Hoci si aj my čítame Sv. Písmo,, počúvame o ňom výklad, napriek tomu aj my zmýšľame a hovoríme len ľudský, materiálne. Lamentujeme nad všetkým čo sa stane nám, či v spoločnosti alebo v Cirkvi. Hoci sa nám zdá, že Božie Slovo poznáme a že ho chápeme, predsa všetkému nerozumieme. Aj naše oči sú zastreté. Potrebujeme sa stretnúť so živým a vzkrieseným Ježišom, aby nám otvoril oči, aby aj naše srdce horelo pri čítaní a počúvaní Božieho Slova, aby sme ho s horiacim srdcom, to jest evanjelizačným zápalom mohli šíriť ďalej.
Mať otvorené oči a vidieť, to je milosť. Po nej však musíme túžiť. V jednej piesni sa spieva: Otvor mi oči Duch Svätý, otvor mi oči môj Pán, vidieť ťa túžim, vidieť ťa túžim… Preto pros a prijmi dar Ducha Svätého! Prijímam ho do svojho života, aby som videl , chápal, aby aj moje srdce horelo zápalom pre evanjelizáciu vo svojej rodine, vo svojej farnosti, v škole, na pracovisku. Nech je tak.